Prečo existuje Votivkirche

18. februára 1853

Dňa 18. februára 1853 zaútočil na mladého cisára Františka Jozefa zozadu dlhým nožom muž menom János Libényi, pôvodným povolaním krajčír. Podľa anglickej Wikipédie sa rana odrazila od tuhého, vyšívaného goliera cisárovej uniformy, cisár utrpel hlbokú ranu, ale prežil. Gróf Maximilian O'Donnell udrel útočníka šabľou a držal ho, kým neprišla polícia, a civilista Joseph Ettenreich cisárovi pomohol a neskôr bol za to povýšený do šľachtického stavu. Obraz namaľovaný v tom istom roku zobrazuje tento zápas.

Kostol ako prejav vďaky

Cisárov brat, arcivojvoda Ferdinand Maximilián, neskorší cisár Mexika, vyzval na dary na kostol, ktorý by vzdal vďaku za cisárovo zachránenie. Podľa vlastných dejín farnosti prispelo približne 300 000 občanov. Išlo o pamätník vernosti rovnako ako viery: votívny kostol – to je význam slova Votivkirche – zaplatený ľuďmi impéria. Tento pôvod vysvetľuje ambíciu stavby: kostol, ktorý mal byť vnímaný ako dar celého impéria. Anglická Wikipedia ho opisuje ako pamätník vlastenectva a oddanosti ľudu cisárskemu rodu.

Sedemdesiatpäť návrhov

V apríli 1854 bola vyhlásená súťaž a porota dostala 75 návrhov z rakúskych krajín, nemeckých štátov, Anglicka a Francúzska. Vybrala návrh Heinricha von Ferstela, ktorý mal vtedy 26 rokov. Navrhol novogotický kostol podľa vzoru francúzskych katedrál. Ferstel neskôr navrhol hlavnú budovu Viedenskej univerzity, postavenú v rokoch 1871–84 podľa Wikipedie, ktorá dnes stojí neďaleko kostola. Jeho kariéra patrí k tomu istému stavebnému rozmachu na Ringstrasse. Ferstel sa narodil vo Viedni 7. júla 1828 a zomrel 14. júla 1883, len štyri roky po vysvätení kostola.

Postavený v rokoch 1856 až 1879

Výstavba sa začala v roku 1856 a trvala 23 rokov. Nemecká Wikipedia uvádza, že základný kameň položili Franz Joseph a kardinál Rauscher a že kameň pochádzal z údolia Jošafat v Jeruzaleme. Veže dosiahli svoju plnú výšku 99 metrov 18. augusta 1868 a kostol bol vysvätený 24. apríla 1879, na strieborné výročie svadby Franza Josepha a cisárovnej Alžbety. Nasledujúci rok sa stal farským kostolom. Podľa anglickej Wikipedie je dlhý 85 metrov a široký 55 metrov, pričom loď má šírku 30 metrov. Fotochromová tlač z približne roku 1900 ho zobrazuje na otvorenom námestí s dvojicou veží.

Vojnové škody a dlhá obnova

Anglická Wikipedia uvádza, že kostol bol v druhej svetovej vojne ťažko poškodený. Nemecký článok dodáva, že pôvodne mal 78 vitrážových okien, že mnohé boli zničené a že obnova v rokoch 1960–1973 priniesla väčšinou nové návrhy. Svetlý kameň tiež trpí poveternostnými vplyvmi a znečistením ovzdušia, preto si budova vyžadovala takmer nepretržité práce. Cisárske okno, dar mesta Viedeň, pôvodne zobrazovalo cisárovo zachránenie; toto okno bolo vo vojne zničené a jeho náhrada z roku 1964 má viac náboženský tón. Nemecká Wikipedia uvádza obnovu trvajúcu približne 25 rokov, ktorá sa skončila slávnostnou svätou omšou 26. novembra 2023, takže kamenné prvky, ktoré vidíte, boli nedávno obnovené.

Hrobka a oltár

V interiéri sa nachádza Salmova hrobka grófa Mikuláša zo Salmu, ktorý vo veku 70 rokov zorganizoval obranu Viedne počas osmanskej blokády v roku 1529. Padajúci kameň ho zranil a zomrel 4. mája 1530. Sochársku výzdobu hrobky vytvoril Loy Hering a podľa nemeckej Wikipedie je zapožičaná v Ružencovej kaplnke. Neskorogotický antverpský oltár z konca 15. storočia je flámska rezbárska práca uchovávaná v kostolnom múzeu. Dnes sa v lodi koná aj svetelná šou Light of Creation, ktorá využíva tú istú architektúru ako svoju projekčnú plochu.

Čítajte ďalej: Svetlo stvorenia: rezervácia